Roadtrip po Taliansku od Milána až po Neapol 

Aplikácie a webové stránky, ktoré Ti môžu byť na ceste užitočné  : Park4night, Kiwi.com, Mapy.cz,  https://www.discovercars.com/,  https://www.booking.com/ https://sk.mapy.cz/    https://www.freetour.com/ https://www.getyourguide.com/

          Ceny :                                                                                         Appky/ Webové stránky:

Letenky = od 30€ na osobu - len príručná batožina                                     Kiwi.com

Ubytovanie = 108€ pre dvoch na noc                                              https://www.booking.com/

                   - Spanie v aute = ZADARMO                                                      Park4night

Verejná doprava - 24 h lístok = 7€

Vstupy na pamiatky = ZADARMO - 30€ na osobu                      https://www.getyourguide.com

Požičanie auta = 267€ na 7 dní                                                 https://www.discovercars.com/

Diaľnice = cca. 0,10€ /1 km 

Pláže = ZADARMO - 10€/30€ na deň 

Benzín = 1,84€/1L

Návšteva reštaurácii = 7€ - 30€ na osobu

Náš (2 osoby) budget v Taliansku v hlavnej sezóne - 9 dní - August (2.8 - 10.8.2023)  = 1541€ ak by sme mali auto cez https://www.discovercars.com/ = 1273€

 letenky, 3x ubytovanie, 2x letenka s 1 cabin batožinou, vstupy na pamiatky, požičanie auta, benzín, diaľnice, stravovanie sa,  parkovanie  

Taliansko! Kolíska renesancie, krajina pizze, kultúry, a prírody. V tomto článku sa dočítate o našej ceste do Talianska, dozviete sa niekoľko tipov ako cestovať, ale predovšetkým veľa tipov ako necestovať.

Na začiatok niekoľko všeobecných vecí ktoré nás na Taliansku prekvapili a mali by ste o nich vedieť skôr ako sa vyberiete do tejto krajiny.

August je vrchol turistickej sezóny. V tomto čase je tu najviac turistov, takže ak chcete navštíviť turistické pamiatky ako Koloseum, Vatikán, Šikmú vežu v Pise a podobne, tak je lepšie si cestu naplánovať na jar, prípadne na jeseň. Začiatkom augusta majú Taliani väčšinou dovolenky, takže niektoré podniky sa zatvárajú.

Ak prídete na toaletu a chýba na nej doska, neznamená to že ste v najväčšom pajzli. Ste jednoducho v Taliansku. Či už bývate v hoteli, alebo si chcete odskočiť na WC v kaviarni, nebuďte prekvapení keď na toalete nenájdete dosku, takto to tu funguje. Ja som na toalete počas 10 dní sedel 2 krát. To je presný počet dosiek na ktoré sme narazili.

Poplatky, poplatky a zase poplatky. Taliani si vedia spoplatniť všetko. Ak prídete do reštaurácie kde sú výhodné ceny jedla, ešte nie ste za vodou. V podnikoch si zvyknú účtovať "COPERTO". V preklade je to servisný poplatok, ktorého výšku, len ťažko zistíte dopredu. Je to až prekvapenie na záver, pri platení účtu. Takisto sú platené pláže, parkovanie, vstupy atď. Verejné pláže - Spaggia Libera sú ZADARMO, avšak málokedy tu nájdete toalety, sprchu, či lehátka (my to vždy kontrolujeme cez recenzie na googlemaps) a súkromné pláže - Stabilimenti Balneari sú platené cca. 10€ - 30€, avšak je tu lepšie vybavenie - reštaurácie, bary, lehátka, toalety, sprchy a ďalšie služby.  

Diaľnice v Taliansku sú spoplatnené systémom mýtnic a cena sa líši v závislosti od prejdenej vzdialenosti a typu vozidla. Ceny za diaľnice v Taliansku pre osobné autá sa pohybujú približne medzi 7 až 10 centami za kilometer čo znamená, že napríklad za cestu z Milána do Ríma (asi 570 km) zaplatíte okolo 40 – 50 EUR. A ako to funguje: 1. krok - pri vjazde na diaľnicu si vezmete lístok z mýtnej stanice. 2. krok - pri zjazde z diaľnice ho predložíte a zaplatíte príslušnú sumu podľa prejdenej vzdialenosti. Nebojte sa platba je možná aj hotovosťou aj kreditnou/debetnou kartou. Samozrejme  existujú aj neplatené úseky ciest, kedy sú síce cesty menej pohodlné, avšak nám sa jazda mimo diaľnic páčila veľmi, keďže sa nám naskytli výhľady na prírodu, ktorú z diaľnice nie je možné vidieť.

Bývate po obede unavený? Taliani na to majú jednoduché riešenie. Poobedňajšia siesta je čas, kedy väčšina talianov zatvorí svoje podniky a ide si domov pospať. Každý podnik má vlastné hodiny, a tiež záleží či sa nachádzate na severe alebo juhu talianska. Vo všeobecnosti je siesta medzi 13 až 17 hodinou. Výnimku majú väčšie obchodné centrá, ktoré si nemôžu dovoliť zavrieť počas dňa.

Benzínové stanice. Na Slovensku je zvykom že sú benzínové stanice otvorené dlho, a na diaľniciach sú nonstop. V Taliansku to takto nefunguje. Po 19. hodine sa všetky benzínové stanice zatvoria. Nemusíte sa báť že by ste ostali visieť niekde na diaľnici. Všetky čerpacie stanice majú samoobslužné stojany, takže natankovať môžete kedykoľvek. Bohužiaľ sa už nedostanete na toaletu, nemôžete sa občerstviť alebo kúpiť vodu do ostrekovača. Treba na to myslieť skôr ako sa vydáte na cestu. 

Taktiež samotné tankovanie môže byť zradné. Na pumpách sa vás spýtajú či si natankujete sami alebo vám majú natankovať oni. Samozrejme si môžete nechať natankovať od usmievavého zamestnanca stanice, ale bude to drahšie. A nie je to fixný poplatok, jednoducho vám dajú vyššiu cenu benzínu na liter. Ak využijete ich servis tak bude benzín drahší približne o 15 centov na liter. Určite tankujte mimo diaľnic, benzín mimo diaľnic je podstatne lacnejší.

A teraz už k našej ceste. V Taliansku sme sa rozhodli absolvovať roadtrip v požičanom aute. Každý druh cestovania má svoje výhody a nevýhody. Na roadtripe uvidíte najviac, ale na druhej strane je to nákladnejšie a pre šoféra únavnejšie. Začiatok našej púte bol v Miláne, potom sme pokračovali cez mestá duchov - Balestrino, Bussana Vecchia do Janova, Pisy, Florencie, Ríma a končili sme v Neapole. V tomto článku sa dočítate viac o našich zážitkoch a patáliách z ktorých sa snáď poučíte.

Miláno bola naša prvá zastávka. Prešli sme si historické pamiatky a zoznámili sa s fenoménom APERITIVO.

Pristáli sme na letisku v Bergame. Toto letisko využívajú nízko-nákladové letecké spoločnosti, ako Ryanair, ktorým sme prileteli. Letenka začiatkom Augusta z Bratislavy pre 2 osoby s 1 cabin batožinou (okrem 2 ruksakov, ktoré sú v cene) nás vyšla 72€. Bergamo je satelit Milána a je trochu od ruky. Je nutné si zabezpečiť autobusovú prepravu do centra. Ryanair ponúka možnosť rezervácie dopredu, ale lístky sa za rovnakú cenu 10€, dajú zohnať aj priamo na mieste u vodiča. Po hodinovej ceste v autobuse sme dorazili k hlavnej železničnej stanici. Každý z nás mal plne naložený ruksak a tiež sme mali jednu cestovku, v ktorej sme prenášali kameru a nejaké ďalšie vybavenie. Túto batožinu sme sa rozhodli zložiť na hoteli ktorý sme mali rezervovaný. Ubytovanie riešime cez booking.com. Ak s bookingom nemáte skúsenosti, tak užitočné rady nájdete TU. Na hotel EMMY = 62€/noc/2 osoby         https://www.booking.com/Share-4qV0Uv  kde sme spali, sme sa dopravili metrom. Z pravidla metro je spoľahlivejšia doprava ako autobusy. Lístky na MHD sme si kúpili na stanici metra. 24 - hodinový lístok nás vyšiel na 7€, čo je dobrý deal v porovnaní s jednorazovým lístkom za 1,5€. V hoteli sme dostali útulnú izbu s klimatizáciou. Na izbe sme mali sprchový kút, postele a nejaký ďalší nábytok. Toalety boli spoločné na chodbe. Ubytovával nás milý Talian, ktorý vedel lámane Anglicky. Potešilo nás že nám po ubytovaní dal každému fľašu vody. Keďže sa snažíme cestovať low-cost, tak väčšinu nocí sme spali v aute. Preto sme vedeli že tento hotel je na dlhú dobu jediný luxus ktorý máme. V tomto mene sme si dali sprchu a pobalili sme všetko občerstvenie, ktoré bolo v izbe. Jednalo sa o kusy sladkého pečiva, keksíky a cukríky. Po zahnaní prvotného hladu a smädu sme vyrazili do ulíc.

Prvá zastávka, je Duomo. Je to tretí najväčší kostol na svete a preto je to povinná zastávka. My sme si ho pozreli len z vonku. Po zaplatení vstupného je možné nahliadnuť dnu, prípadne sa dostať aj na strechu. Obhliadku Milána je dobré začať práve tu, keďže je to úplné centrum, a všetky ďalšie miesta máte po ruke. V jeho okolí sa nachádza veľa stánkov, obchodíkov a na námestí stretnete určite viac pouličných umelcov. Nám sa na tomto mieste páčilo. Na námestí sme sa zastavili na kopček zmrzliny, ktorý bol samozrejme najdrahší v Miláne.

TIP ako necestovať: Dajte si občerstvenie priamo na najviac turistickom mieste. Pekne vám to prevetrá peňaženky.

Keď ste na námestí pred Duomo, určite sa pozrite do nákupnej galérie Galleria Vittorio Emanuele II. Je to najstaršie nákupné centrum v Miláne. Mnohí ho označujú ako najkrajšie nákupné centrum vôbec. Určite vás ohromí jeho architektúra. Nájdete tam rôzne reštaurácie, a značkové obchody ako Gucci, Prada a pod.

Ďalšia zastávka je menej známa - San Bernardino alle Ossa. Jedná sa o kostnicu. V krátkosti, tento kostol postavili na cintoríne, nevedeli čo s vykopanými kosťami, tak z nich spravili výzdobu. Toto miesto má jedinečnú atmosféru. Pre mňa to bola aspoň pripomienka toho, akí sú ľudia maličkí v ponímaní vesmíru a času. Jeden deň ste povedzme rybár, a bum, 100 rokov a je z vás tapiséria. Každopádne vstup je voľný a toto miesto stojí za návštevu. 

Keď sa deň naklonil k večeru, boli sme poriadne hladní, smädní a vyčerpaní. Rozhodli sme sa sadnúť si niekde na drink a premyslieť čo ďalej. Tu sme sa stretli s fenoménom zvaným Aperitivo. Medzi 18 až 22 (líši sa od podniku) je čas kedy majú ľudia končiť v práci a stretnúť sa s priateľmi. Ak si v tomto čase sadnete do podniku a objednáte si drink, dostanete k tomu občerstvenie. Potom už len záleží od podniku, či je občerstvenie v podobe chipsov alebo vo forme bufetu. My sme si to namierili do Maya Cocktail Bar and Restaurant. Majú tu veľký výber kokteilov, v cene ktorých máte prístup k bohatému bufetu. Tu sme to s tanierikmi otočili hneď niekoľko krát. Tento drink s bufetom nás vyšiel 12€ na osobu. Za drink a večeru nie zlé, čo poviete. Potom sme pokračovali do štvrte Navigli. Táto štvrť je známa svojim nočným životom. Najviac sa nám páčilo na ulici Viale Gorizia. Panoval tu čulý ruch, a ceny boli celkom prijateľné. Hlasná hudba, dobré drinky, jednoducho Taliansko.

Ďalší deň sme stihli pozrieť Cimitero monumentale di Milano. Zaručujem vám že taký cintorín ste ešte nevideli. Je plný pomníkov a sôch. Niektoré sochy sú od známych umelcov ako Giò Ponti, Arturo Martini, Lucio Fontana, Medardo Rosso, Giacomo Manzù a Giò Pomodoro. Ak vám tieto mená nič nehovoria, nič si z toho nerobte, nám tiež nie. My sme si návštevu užili aj bez toho aby sme poznali známych tvorcov pomníkov, aj bez znalosti známych osobností ktoré tam boli pochované.  V Miláne sme ešte stihli pozrieť hrad Castello Sforzesco. Od hradov na Slovensku sa veľmi líši a stojí za to ho navštíviť.

Ďalší plán bol vyzdvihnúť auto a vydať sa na roadtrip s finálnou zastávkou v Neapole. Auto sme si rezervovali cez stránku www.discovercars.com. Na tejto stránke sme našli bezkonkurenčné ceny. Cena prenájmu auta vyšla 267€ na 7 dní, vrátane príplatku za vek (ak je šofér mladší ako 30 rokov cena sa málinko zvýši) a za to že auto vyzdvihujeme v Miláne a nechávame v Neapole.

TIP AKO NECESTOVAŤ: V žiadnom prípade si NEČÍTAJTE podmienky, ktoré vám posiela požičovňa áut.

V kancelárii požičovne áut nám pani oznámila, že bohužiaľ nemáme kreditnú kartu, a na debetnú nám auto požičať nemôže. Skôr ako sme sa stihli niečo opýtať alebo protestovať, tak nám rezerváciu zrušila a s úsmevom nám popriala pekný deň. S hlavami v smútku sme si sadli na predražené pivo a hľadali sme z tejto situácie východisko. Tento výlet nás naučil že si stále treba prečítať podmienky ktoré vám požičovne áut posielajú a zároveň, že väčšina požičovní vyžaduje kreditnú kartu.

V najbližších hodinách sme obehli a obvolali všetky požičovne v blízkom okolí. Nakoniec sme sa rozhodli v ceste pokračovať a požičať si auto v inej požičovni, ktorá akceptovala debetné karty. V našej ceste sa nakoniec udiali nasledovné zmeny: Auto stálo dvojnásobok, a museli sme ho vrátiť už v Ríme, lebo daná požičovňa nemala v Neapole pobočku. 

Našťastie sme sa tým nenechali demotivovať a pokračovali sme ďalej. Ďalšie zastávky na našej ceste boli mestá duchov: Balestrino a Bussana Vecchia.

O vyľudnených mestách v Taliansku som sa dočítal na internete a odvtedy som sa do nich zamiloval. Sú to mestá ktoré sú už stovky rokov neosídlené a pomaly si ich berie príroda späť do svojich pazúrov. Ľudia sa z nich odsťahovali (vo väčšine prípadov), kvôli hroziacim prírodným katastrofám. Taká teda bola predstava. Poďme sa pozrieť ako to vyzerá v skutočnosti.

Prvé v itinerári je Balestrino. Toto mestečko sa nachádza v horách a cesta k nemu je naozaj kľukatá. Hneď na začiatku sme zažili sklamanie, keďže toto mesto nie je v skutočnosti mesto duchov. Neosídlená bola iba jedna časť a tá je momentálne súkromný pozemok, takže sa do nej nedostanete.

So sklamaním v srdciach sme sa vydali do ďalšieho opusteného mestečka a tým je Bussana Vecchia. Na mesto duchov tu bolo až príliš veľa ľudí. Do tohto mestečka sa nasťahovali umelci, pustovníci a iný bubáci. Ak by ste sa ma spýtali či toto mesto stojí za návštevu tak určite áno. Je to asi to najromantickejšie miesto, ktoré sme v Taliansku navštívili. Steny obrastené zeleným brečtanom, všade kvety, kamenné múry. To všetko dopĺňali galérie  a hudba. Do niektorých galérií sa dalo dostať zadarmo, niektoré boli spoplatnené. Ako už tušíte, navštívili sme len tie ktoré boli FREE. Aby ste nenabrali klamnú predstavu. Galéria bola jedna až dve miestnosti kde bolo pár obrazov alebo keramických výrobkov.

V tomto meste duchov nájdete aj dve kaviarne. My sme sa v jednej zastavili. Ten výhľad bol očarujúci. Našli sme tu aj jedno ubytovanie. S priateľkou sme sa nezhodli. Ja tvrdím že to bol hotel zadarmo, ona tvrdí že to bol útulok pre bezdomovcov. Keďže sme nemali ubytovanie, navrhol som nech sa tam idem pozrieť. Koniec koncov, čo môžeme stratiť? Vnútri naozaj bolo niekoľko izieb s posteľami. Nakoniec nás odradilo to že izby nemali dvere, iba plachty. Z dvoch obyvateľov čo sme stretli bol jeden, povedzme ´´pofidérny´´. Každopádne ak máte odvážneho ducha, môžete skúsiť aj toto ubytovanie zdarma. Cestou z Bussana Vecchia sme sa ešte zastavili na pláži. Pláž bola pekná, ale more bolo studené. Ak ste sa rozhodli ísť do Talianska za účelom kúpania sa, tak väčšina ľudí by vám odporučila Sardíniu a Sicíliu. 

Niekoľko ďalších nocí sme prežili v aute. Miesta na parkovanie sme hľadali pomocou mobilnej aplikácie park4night. V tejto aplikácií nájdete rôzne parkoviská (platené aj neplatené), kempy a odstavné plochy. Stretli sme viacero ľudí ktorý prespávali v aute, karavanoch a podobne. Naše prespávanie bol čistý PUNK, preto prikladám pár fotiek aby ste si spravili predstavu. Prvú takúto noc sme strávili za starou budovou s autom odparkovanom na tráve bez vody, toalety, či akéhokoľvek vybavenia a pred cestou do Pise sme spali v Janove, na veľkom kamennom parkovisku vedľa hlučného podniku, ale zato hneď pri pláži - kde sme si ráno vo vetrovkách umývali zuby s krásnym výhľadom na more. Pred spaním sme sa ešte boli pozrieť do mesta a zastavili sme sa v podniku La Nottola - príjemný podnik, kde si môžete dať zaujímavé drinky, sandwich a zahrať si spoločenské hry.

Trochu rozlámaný z nocovania v aute sme sa vybrali k našej ďalšej zastávke a tou je Pisa. Aby sme ušetrili trochu času, rozhodli sme sa vyskúšať Talianske diaľnice. Vo všeobecnosti sú diaľnice v Taliansku drahé, my sme však mali šťastie a v čase našej návštevy prebiehali štrajky. Závory boli zdvihnuté a my sme sa tak vyhli plateniu.

Do Pise sme dorazili v dobrom čase. Bohužiaľ ako sme sa blížili do centra k šikmej veži, cesty sa začali pomaly upchávať. Posledný kus cesty nám zabral viac ako hodinu. Našli sme platené parkovisko, kde sme uchmatli posledné miesto a vybrali sme sa k jednému zo siedmich stredovekých divov sveta.

Počas hlavnej turistickej sezóny je tu naozaj plno. Našli sme námestie plné ľudí, ktorí robili kadejaké pózy. Cítili sme sa ako na námestí plnom bláznov. Samozrejme sme sa k nim pridali. Kto by nechcel mať ikonickú fotku ako pridržiava Šikmú vežu v Pise? V početných stánkoch sme si kúpili pár suvenírov a rozhodli sme sa z tejto tlačenice ujsť. Ak máte viac času, tak je možnosť si vyšliapať na vrch tejto veže. My sme si túto príležitosť nechali ujsť.

Naša cesta v ten deň pokračovala do Florencie. Auto sme odparkovali na stráženom parkovisku SCAF - Parcheggio Sansovino. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu (ktorú sme neskôr zažili) sme sa rozhodli pre platené, strážené parkovisko. Cena za 24 hodín parkovania bola 12€. Priamo pred parkoviskom bola zastávka električky, ktorá nás zaviezla priamo do centra. Cestou električkou sme na zastávke videli hromadnú bitku černochov (bolo ich okolo 20). Takže Florencia nespravila najlepší prvý dojem. Našťastie sme jej dali druhú šancu. Florencia je malebné mestečko plné  uličiek a historických pamiatok. Keď sme sa zastavili na kávu v jednej kaviarni, čašníčka nás varovala aby sme nenechávali mobily a peňaženky na stole, kvôli vreckovým zlodejom (to asi platí všade v Taliansku). Takže Florencia nespravila ani druhý krát dobrý dojem. Našťastie sme jej dali aj tretiu šancu, a už to bolo len lepšie.

Rozhodli sme sa že vyskúšame si mesto prejsť spolu so sprievodcom. Zavítali sme na stránku www.freetour.com, kde ponúkajú výlety so sprievodcom "zadarmo". Po registrácii na webstránke nám došli inštrukcie. Keď sme došli na miesto stretávky, hľadali sme červený dáždnik….a naozaj, stál tam sprievodca s červeným dáždnikom. Funguje to tak že môžete tour absolvovať zadarmo s tým, že na konci sa dáva Tips (takže tringelt). Nie je povinné platiť, ale so slušnosti by sa mali nejaké peniaze nechať. My sme na tejto komentovanej prehliadke strávili asi 20 minút a potom sme sa odpojili (samozrejme bez platenia).

Pre milovníkov histórie určite odporúčam. Ja som si z toho odniesol to, že Florenciu založila rodina Medici, ktorá zároveň vybudovala väčšinu historických pamiatok v tomto meste.

Jedno z miest ktoré sa oplatí navštíviť vo Florencii, sú záhrady Boboli. Táto záhrada je tak ako väčšina záhrad vo Florencii spoplatnená. Bohužiaľ majú otváraciu dobu do 18:00 takže sme to nestihli. Na západ slnka sme sa išli pozrieť Piazzala Michalangelo. Toto miesto určite odporúčam. Je z neho výhľad na celú Florencia. Ak sa sem ale chystáte na západ slnka, tak sa pripravte na záplavu turistov. Ak si chcete chytiť dobrého fleka tak príďte aspoň 2 hodiny pred samotným západom slnka. Počas západu slnka panovala dobrá atmosféra. Na námestí boli pouličný hudobníci ktorý hrali veselé melódie. Pri pesničke Bella ciao, sme si začali pospevovať, no pri macarene nás to totálne vtiahlo a spolu s ďalšími tridsiatimi ľuďmi sme spoločne tancovali. Jedine čo kazilo dojem bolo jedlo na tomto mieste. V tureckom stánku predávali kúsky "pizze". Za predávanie takej zlej pizze v Taliansku by mali rozdávať doživotie!!

Každopádne nás atmosféra pohltila natoľko že sme si neuvedomili, že môj telefón je už vybitý a Mirkin má posledných 5% baterky. Ultra úsporný režim zapnutý a ide sa blúdiť bez mapy uličkami Florencie. Na všetkých fórach sa dočítate, že sa dá v úzkych uličkách Florencie ľahko stratiť. Je to pravda. Na druhej strane má nočná Florencia svoje čaro. V uličkách Florencie panuje rušný život. Terasy barov a reštaurácií vás volajú a atmosféru dopĺňajú pouliční umelci. Keď sme prechádzali jednou širšou ulicou, tak nás zastavil pán ako vystrihnutý z Chaplinovho filmu. Ľudí usporiadal do kruhu okolo seba a keď už mal scénu pripravenú, tak začalo komediálne predstavenie.

Nebudem vás naťahovať. Po dlhšom blúdení sme nakoniec našli zastávku električky a dali sa na cestu späť k parkovisku kde nás čakalo auto.

Vo Florencii stoj za zmienku aj katedrála Santa Maria del Fiore. Videli sme ju aj z hora z Michalangelo square, ale jej majestátnosť si uvedomíte až keď stojíte pri nej. Ďalej Basilica of Santa Maria Novella je nádherná budova a určite nevynechajte aj pešie podchody v jej blízkosti. 

Po pokojnej noci na stráženom parkovisku SCAF - Parcheggio Sansovino vo Florencii sme sa zobudili a mali možnosť zistiť, že okolo nás pribudlo viacero áut, v ktorých tiež prespávali cestovatelia (zaregistrovali sme prevažne čechov). Dnes máme na pláne túru. Hoci je to pár kilometrov smerom späť, ale keď sme z cesty videli majestátne Apuánske Alpy, v ktorých sa ťaží mramor, sme si prechádzku v nich nemohli nechať ujsť. K začiatku našej túry viedli serpentíny a už na ne sme sa nevedeli vynadívať a tak sme na jednom odpočívacom mieste zastali. Stálo tam ešte jedno auto. Netrvalo dlho, kým sme v nich spoznali Slovákov. Sranda. Dve autá na jednom odpočívadle uprostred serpentín a bum Slováci. Porozprávali sme sa o cestovateľských plánoch a pokračovali dalej. 

Naša túra začínala v Campoccecina. Tu sa nachádzalo prašné parkovisko a bolo tu pomerne dosť áut (asi 10). Naplánovali sme si okruh s dosiahnutím vrcholu - Foce Pozzi (1208 m.n.m). Mal to byť príjemný oddychový 4,5 km okruh, zdolaný v priebehu 2 hodín, avšak už ako naznačujeme, veľmi to tak nedopadlo. 

TIP AKO NECESTOVAŤ: NIKDY si NESŤAHUJTE OFFLINE MAPY v aplikácii mapy.cz, ale radšej sa spoliehajte na Dáta, online mapy a spoľahlivý internet uprostred lesa a hôr.  

Naša túra trvala asi 5 hodín a nemôžem povedať, žeby sme si ju nejako extra užili. Teda do momentu, kým sme sa nestratili rozhodne áno. Bolo to super vypadnúť z preľudnených miest a byť uprostred prírody. Apuánske Alpy sú nádherné, značenie trás už až tak nie. Nie nadarmo sa hovorí si ako Talian, minimálne v značení turistických trás je to značne viditeľné a sme si istí, že sa v tom nevyznajú ani oni. Po blúdení lesom a snažení sa načítať online mapu na mapy.cz sme narazili na rodinku žijúcu v malej chatke uprostred ničoho. Chlapec utekal po otca a ten nám lámanou angličtinou oznámil, že sme veľmi ďaleko od miesta, kde sme chceli byť, a že sa radšej máme vrátiť a bude nám to trvať ešte aspoň ďalšiu hodinu a pol. Vracali sme sa a stres stúpal. Nikoho nikde, až sme narazili na mini prístrešok, kde boli dve staršie panie, vyzerali veselo - tie isto vedia, kde sú. Pristúpili sme bližšie a opýtali sa na cestu. Vysvitlo, že jedna z nich je v podstate zodpovedná za naše blúdenie, keďže ona je tá, ktorá takýmto nezmyselným spôsobom značí cesty. Poslala nás však správne a my sme konečne prišli k nášmu autu a dali sme si zaslúžené pivo. V Taliansku je tolerancia alkoholu pri šoférovaní 0,5 g/l krvi (0,5 promile). 

Po tejto našej neslávnej turistike sme sa vydali na dlhú cestu do Ríma. Rozhodli sme sa, že túto noc prespíme na benzínovej pumpe na diaľnici. Ako spomíname vyššie, Taliani nezvyknú mať benzínové pumpy otvorené non-stop, avšak je tu reťazec s občerstvením  AUTOGRILL, ktorý je výnimkou a je otvorený NON - STOP. Nachádzajú sa na diaľnici väčšinou pri benzínových pumpách Eni (ktoré sú v noci iba samoobslužné). Tam sme si to zamierili aj my. Po návšteve toaliet som s hrôzou zistila, že mám kliešťa. S hrôzou preto, že to bolo prvý krát v mojom živote. V AUTOGRILLE sme sa snažili zistiť, čo je dezinfekcia (názvy boli samozrejme po taliansky) a pinzetu som našťastie mala zbalenú. A tak sme teda dopadli ! Okolo 1:00 v noci sme si na parkovisku s baterkami mobilov vyberali (z nejakého dôvodu) lepkavou dezinfekciou kliešte. Dokopy sme mali 8 kliešťov - každý spravodlivo štyroch. 

TIP AKO NECESTOVAŤ:  NEPOÚŽIVAJTE REPELENT a určite choďte do lesa v KRÁTKYCH nohaviciach, aby ste si z dovolenky v Taliansku mohli doniesť suvenír v podobe BORELIÓZY, ako som to dokázala JA.

Ráno okolo 7:00, kedy sa otvára benzínová pumpa, nám na okienko klopal zamestnanec, ktorý nám oznámil, že to je súkromné parkovisko a máme odtiaľ, čo najskôr odísť. Neboli sme však jediní, vedľa nás v aute prespávali aj ďalší dobrodruhovia. Toto bol jediný prípad, kedy sme v Taliansku boli vyhodení z miesta, kde sme spali v aute. 

Po občerstvení sa v Autogrille nám už nič nebránilo vydať sa do Ríma. Auto sme odniesli na dohodnuté miesto - Parcheggio Ludovisi, ktoré je obrovské záchytné parkovisko pre viacero požičovní áut. Stretli sme sa tu s viacerými komplikáciami ako napr. nedostatok informácii ako na parkovisko vojsť, dlhú dobu sa nám nedvíhala závora, neboli sme jediní  vytrúbení a tiež bolo náročné nájsť, kde máme odparovať auto.  Neochotný zamestnanec následne skontroloval auto a mohli sme spokojne odísť, teda aspoň sme si to mysleli. Parkovisko bolo hneď vedľa železničnej stanice a my sme sa viac krát nechcene objavili na nástupišti, z ktorého sme sa nevedeli dostať. Bolo to tu hotové bludisko. Nakoniec nám pomohol zamestnanec.

Ovešaní batožinou sme sa peši vybrali k slávnej fontáne di Trevi (cca. o 11:00 doobedu) a tu nás čakalo ďalšie prekvapenie. Fontána bola bez vody, áno mali sme to šťastie, že sme k nej prišli práve počas jej údržby, kedy ju vypúšťajú a čistia. No nič, ďalšie mesto v Ríme, ktoré nás privítalo veľkolepým sklamaním. Ideme na ubytovanie zbaviť sa batožiny. Mali by sme bývať 5 minút od stanice (také boli informácie na Bookingu), unavení zisťujeme, že to teda určite nie je 5 minút ale 15. Nevadí ! Ubytovanie je celkom v pohode, až na ukecaného ubytovateľa. Na ubytovaní si trochu oddýchneme a vydáme sa na naše prvé "profesionálne" natáčanie. Tu v Ríme máme dohodnuté stretnutie so Slovenkou žijúcou v Ríme. Vďaka stretnutiu s ňou spoznávame aj odľahlé časti Ríma. Necítime sa tu ako turisti. Sídliská Ríma na nás pôsobia prirodzene a podobne ako naša domovina.

Stretnutie je príjemné, dozvedáme sa veľa informácií o živote v Taliansku z prvej ruky  a určite tento rozhovor časom zverejníme. 

Po stretnutí vyrážame do nočného Ríma. Prechádzame si historické centrum, 3 najznámejšie námestia v Ríme (sú pri sebe blízko) - Piazza del Popolo (námestie ľudu), Piazza Navona (najväčšie námestie v Ríme) a  Piazza di Spagna, nad ktorým sa nachádzajú slávne španielske schody. Večer majú nezabudnuteľnú atmosféru. Vyšli sme na ne hore, užili si výhľad a atmosféru nám najviac dotvoril gitarista, ktorý hral známe popové, rockové a iné pesničky, a tak sme neboli jediní, ktorí sa k nemu v speve pridali. 

TIP AKO NECESTOVAŤ: Určite si VEZMITE ružu od náhodného predávajúceho zadarmo, ktorý Vám potom nebude chcieť dať pokoj kým mu nedáte peniaze (na toto sme rozhodne neskočili, keďže tento trik predajcovia používajú takmer všade po svete).

Večer sme si ešte sadli na drink do jednej z reštaurácii (kuchyňu po 22:00 otvorenú nečakajte) a dali sme si drink v príjemnej atmosfére, kúsok ďalej od námestí (kvôli cenám, samozrejme).  Verejná doprava je v Ríme veľmi metúca a METRO napríklad po 11:30 večer NEJAZDÍ. Jazdia iba autobusy, ktoré sú často chybne označené. My sme síce nejaké spojenia našli, ale radšej sme sa opýtali čašníka a ten nám teda poradil oveľa lepšie. Na zastávke sme si tiež navzájom s ďalšími cestujúcimi pomáhali a tak sme sa vďaka komunikácii nakoniec dostali na ubytovanie. Bývali sme blízko železničnej stanice, čiže v noci je potrebné byť v jej okolí mimoriadne obozretní.

Nasledujúci deň bol extrémne náročný ! Stihli sme totiž navštíviť Colloseum, Forum Romanum, Palatine, pre ubytovať sa a Vatikán v JEDEN DEŇ ! Ráno sme sa metrom odviezli ku Koloseu, ktoré bolo zo značnej časti obkolesené lešeniami a postavili sa do rady. Prišli sme cca. 30 minút pred otvorením. V rade sme stáli približne hodinu a vstup (na takýchto atrakciách dostanete lístok na konkrétny čas) sme dostali približne o 40 minút. Lístky v Taliansku je lacnejšie kupovať priamo na mieste ako online, avšak ušetríte peniaze ale nie čas. Lístky sú taktiež lacnejšie pre osoby mladšie ako 25 rokov. Nás vstup na tieto 3 miesta : Colloseum, Forum Romanum a Paladín stál 46€ pre dvoch. Colloseum bolo celkom zaujímavé a jednoznačne by sme si nedovolili ho vynechať pri návšteve Ríma, nikto by nemal. Predstavovali sme si gladiátorov a kruté boje, ktoré sa tu konali. Zamýšľali sme sa nad divákmi a ich motiváciou chodiť sa na takéto násilie pozerať. Samozrejme sa tu nachádzalo množstvo tabúľ s informáciami. V cene lístka sme mali aj návštevu Forum Romanum a Palatín. Tu sa nám extrémne páčilo a prechádzali sme sa týmito ruinami pomerne dlho. 

Po tejto prehliadke plnej histórie a majestátnosti sme si utekali preniesť veci z jedného ubytovania do druhého (cca. 5 minút od nášho prvého).

TAK A TERAZ šup do INÉHO ŠTÁTU ! Ideme Vatikán ! Vystupujeme z metra a s hrôzou zisťujeme, že rad sa tiahne okolo 2 stien hradby okolo Vatikánu. Rad je približne na 2 hodiny čakania (Vatikánske múzeá sú otvorené od 9:00 do 18:00). Zúfalí stojíme v rade a viacerí obchodníci nám ponúkajú lístky za výhodné ceny, avšak ja mám otvorenú stránku Getyourguide.com, kde sú posledné 2 voľné lístky na vstup o 20 minút. Vtedy sa pri nás zjaví predávajúci (celkom zúfalý) a ponúkne nám lístky v rovnakej cene, akú vidím na svojom telefóne s prednostným vstupom, tak to teda ÁNO. Bežíme za ním asi 4 ulice. Dovedie nás do malého obchodíka, dá nám farebnú nálepku na hruď. Zaplatíme a čakáme vonku spolu s ďalšími turistami. Ideme na prehliadku Vatikánských múzeí a Sixtínskej kaplnky. To je jedna z možností, čo vidieť vo Vatikáne. Druhá možnosť je Bazilika sv. Petra, kde v stredy zvykne byť audiencia pápeža. My sme si vybrali prvú možnosť, pretože chceme vidieť Sixtínsku kaplnku a tiež preto, že námestie pred bazilikou sv. Petra je zadarmo. Zatiaľ, čo čakáme pri  obchodíku pristúpi ku mne žena a požiada ma aby som si zahalila ramená a tiež kontroluje dĺžku mojich nohavíc, ktoré by mali byť (pri vstupe do sixtínskej kaplnky) minimálne po kolená. Ramená si zahalím svetrom a žena nás rozdelí do dvoch skupín : španielsky hovoriaci a anglicky hovoriaci. Privedie nás ku vchodu, kde obiehame všetkých ľudí stojacich v rade, ďalej do veľkého vestibulu, a tu nastáva chaos. Je to tu ako na na letisku - prechádzame rôznymi kontrolami. Držíme sa našej skupinky a ani nevieme ako sme vo Vatikáne.

TIP AKO NECESTOVAŤ: ŽENY určite si do Vatikánu vezmite najletenejšie a najviac odhaľujúce oblečenie, aké v šatníku máte, iba Vás za to nepustia do Sixtínskej kaplnky a neuvidíte Michelangelové slávne fresky.

Vo Vatikáne začíname pivom, veď kto by si nechcel dať pivo u pápeža ? Vatikán je najmenším nezávislým štátom na svete, rozlohou len 44 hektárov, a slúži ako sídlo pápeža. Ja osobne nechápem, že Vatikán je samostatný štát, avšak čo sa dá robiť. Vatikán má svoju vlastnú armádu známa ako Švajčiarska garda, ktorá slúži na ochranu pápeža a zabezpečuje bezpečnosť Vatikánu. Je najmenšou armádou na svete. Posilnení pivom začíname obhliadku múzeí. Je ich tu neskutočne veľa ! Múzeum archeológie, egyptské múzeum, múzeum náboženského umenia a mnoho ďalších. Určite sa tu dajú stráviť hodiny, my však hodiny nemáme a tiež nie sme úplne múzejné  typy a tak pokračujeme chodbou plnou umeleckých diel (obrazov) ďalej smerom k Sixtínskej kaplnke. Čím bližšie k nej sme, tým viac ľudí je v chodbe až sme úplne obkľúčení ľuďmi a do kaplnky prichádzame ako sardinky. Do vnútra nás púšťajú postupne, ale aj vo vnútri je množstvo ľudí. Tu je potrebné byť potichu. Strop je zaujímavý (najznámejšia maľba- stvorenie Adama) a je tu zvláštna atmosféra , na tom sa zhodneme. Na čom sa nezhodneme je, že priateľovi sa strop veľmi páčil a strávil by tu hodiny a mňa teda vôbec neohúril. Príďte a posúďte sami. Fotiť a natáčať v kaplnke je zakázané. Sixtínska kaplnka je vrchol exkurzie a my vychádzame z Vatikánu naspäť do Talianska. Obchádzame si hradby a opäť sa ocitáme vo Vatikáne na námestí sv. Petra. Pápeža nikde. Ale bazilika sv. Petra je ohromujúca, veľká a pekná. Námestie je tiež obrovské a páči sa nám tu. Chvíľku si tu po celom dni chodenia oddýchneme. Dnes sme spravili viac ako 33 000 krokov. Sme vyčerpaní, avšak stálo to zato! Ak však máte viac času na výlet, naplánujte si návštevu Collosea a Vatikánu na 2 dni. Ideme sa najesť a šup oddychovať na ubytovanie, zajtra skoro ráno vstávame, ideme na vlak - smer NEAPOL !   

V okolí stanice v Ríme to naozaj nevyzerá veľmi príjemne. Je tu množstvo bezdomovcov spiacich na zemi. Z ubytovania odchádzame skoro ráno ešte za tmy. Na stanici stretávame 2 rozbité (päsťou) automaty na lístky. V jedinom funkčnom si kupujeme lístky na vlak a s hrôzou sledujeme, že pár metrov od nás sa na jednom z nástupišti odohráva bitka. Ach, toto už je druhá bitka v Taliansku, ktorej sme svedkami. Nastupujeme na vlak a takmer celú cestu prespíme. Zaujímavé je, že z Ríma do Neapolu je rýchlejšie dostať sa vlakom než autom. Cesta vlakom trvá cca. len 1 hodinu a 20 minút a lístky pre dvoch stoja 27,30€ (rôzny prepravcovia - vybrali sme si trošičku dlhšiu ale lacnejšiu alternatívu spoja). 

Keď sme sa sťažovali na stanicu v Ríme netušili sme, čo nás čaká v Neapole. je to tu naozaj odpudzujúce. Bezdomovci, imigranti a okolo celej stanice sú odpadky, výkaly a celkovo všade vôkol je špinavo. My sme mali rezervované auto v auto požičovni = 35€/deň, blízko železničnej stanice. Po ceste k nej sme si všímali najmä oškreté autá (doteraz si nevieme spomenúť ani  na 1 auto, ktoré by nebolo nijako poškodené). Rozdiel medzi požičovňou v Miláne a tu v Neapole bol obrovský ! Iba jeden z dvoch zamestnancov vedel ako tak po anglicky a snažil sa nás z každej strany ojebabrať. Prvé auto, ktoré nám chcel požičať nešlo naštartovať, tak išiel po druhé. Porovnávať naše rozkošné čisté, luxusné, moderné, maličké autíčko, ktoré bolo našim domovom od Milána až po Rím, s touto oškretou rachotinou bez klímy asi tiež spomínať nemusím. No nič ! Iný švet tu v Neapole. Nevadí ! Vyrážame na cestu ! Ide sa na sopku a do Pompeií.

K sopke Vesuvius nás privádzajú serpentíny a auto sme nútení odparkovať na krajnici. Odparkované autá robia z obojsmernej cesty jednosmernú. Ďalej je možné pokračovať iba peši (cca. 1 hod až 1,5 hodiny do kopca), alebo za 3 eurá sa nechať vyviesť mini busom. Vzhľadom k šetreniu času (a dobre aj našich nôh) si volíme možnosť autobusu. Prichádzame k sopke, kde sú obchodíky so suvenírmi a vstup. Chceme si kúpiť lístky v nejakom stánku, dozvedáme sa, že tu žiaden nie je. Ideme za pánmi pri vchode a tí nám oznamujú, že si lístky musíme kúpiť online. Sme v šoku ! Veď sme priamo na mieste ! 

TIP AKO NECESTOVAŤ: Určite si nekupujte lístky na  Vesuv online a vopred, ušetrili by ste si tak kopu nervov, zúfalstva a cca. hodiny márneho skúšania kúpiť si lístok podľa ich návodu. Nepreháňame ! 

Pri vstupe na sopku Vesuv sa nachádza QR kód, ktorým, keď si ho naskenujete, tak budete mať k dispozícii Wi-Fi. Následne si naskenujete ďalší QR kód, ktorý Vás presmeruje na stránku, kde sú k dispozícii lístky vstupu na jednotlivé časy (cca. každých 20 minút), avšak je ich len 10 na daný čas. To však nie je všetko ! Aby ste si takýto lístok v pretekoch s ostatnými mohli kúpiť, musíte si vytvoriť konto, kde si napr. musíte odfotiť aj Váš občiansky preukaz a na potvrdzovaciu SMS, ktorú je možné poslať len na talianske číslo. Skrátka, kupovaním lístka sme zabili viac ako hodinu a cítili sme sa akoby sme si vytvárali novú identitu. Viacero ľudí to dokonca vzdalo a odišli. 

Konečne kráčame hore po sopke Vesuv. Nevieme kam sa dívať skôr. Naľavo je dymiaci sa kráter sopky a napravo nádherný výhľad na more s okolitými ostrovmi. Oplatilo sa ! Výlet na Vesuv určite odporúčame ! Po ceste tu nájdete aj stánky, kde si môžete kúpiť vodu, či iné občerstvenie. Okolo sopky nie je možné urobiť okruh, je možné ju prejsť len z jednej strany. 

V suvenírovom obchode pod Vesuvom si kupujeme magnetky, vyrobené z magmy a potom ako na nás predavač prehovorí po slovensky : "Kúpte si červené alebo biele víno"  si kupujeme aj červené víno z tejto sopečnej oblasti. Mini bus nás odvezie k autu a my po ceste nadol zastavujeme v stánku v ktorom absolvujeme ochutnávku limoncela,  Buffalo milk (byvolie mlieko) s rumom a rôzne ďalšie zaujímavé výrobky. Určite sa tu zastavte ! Ochutnávka je zadarmo, predavač bol mega milý, ochotný, informatívny a nenútený. Ak budete mať záujem viete si tu následne, to čo ste chutnali aj kúpiť. Ponúkajú aj 100 ml balenia do príručnej batožiny. 

Ďalej pokračujeme do Pompeií. V bezprostrednej blízkosti Pompeií sú len platené, turistické parkoviská alebo platené, verejné parkoviská popri ceste, kde sú však nefunkčné automaty, kedy Vám vytlačí lístoček, ktorý platí na hodinu, a teda podľa logiky automatu, by ste sa každú hodinu mali vracať a parkovanie si predlžovať. Pomocou aplikácie park4night nachádzame cca. 20 minút (peši) vzdialené bezplatné parkovisko. Vstup do Pompeií  nás stojí 38€ pre dvoch. Prechádzame sa sopkou zničeným mestom, zničenými domami, námestiami, amfiteátrom.... vidíme telá ľudí, ktorí nestihli, alebo nechceli ujsť, ktorí sú už navždy uväznení v magme. Je to tu obrovské a cítime sa tu minimálne zvláštne. Určite je tu možné stráviť hodiny, my už však máme dosť ruín a rozhodujeme sa využiť náš posledný deň v Taliansku kúpaním sa v mori ! 

Prichádzame na platenú pláž, kde sa po akčnej diskusii nakoniec dohadujeme s majiteľmi na nižšej cene, keďže tu naozaj ideme stráviť maximálne hodinu a oni chcú aby sme zaplatili poplatok za celý deň. Kúpeme sa na čiernej pláži a potom sa už ponáhľame vrátiť auto, keďže táto auto požičovňa je otvorená len do 20:00.  

Neapol je považovaný za najnebezpečnejšie mesto Európy a my to môžeme iba potvrdiť. Po odovzdaní auta sme sa ešte išli najesť - La Nuova Piazzeta - celkom dobrá reštaurácia a dala som si tu plnenú pizzu - odporúčam ochutnať. Počas našej večere sa zotmelo a my sme sa rozhodli viac sa nezdržiavať a vybrať sa na letisko, kde plánujeme stráviť túto noc, keďže lietadlo nám letí skoro ráno a my chceme ušetriť na ubytovaní. Obvešaní batožinou smerujeme, podľa google maps, na zastávku, z ktorej ide autobus na letisko, avšak keď dorazíme na miesto, zisťujeme, že zastávka neexistuje. Všade vôkol nás je veľmi veľa ľudí a naozaj sa tu necítime bezpečne. Hľadáme zastávku, keď sa k nám prihovorí človek a pýta sa či sme sa stratili a či potrebujeme pomôcť, odpovedáme, že nie, že vieme kam ideme. On nám odporúča aby sme nemali mobil v ruke a strážili si svoju batožinu. Stres v nás stúpa a naozaj už máme strach. Pristupujeme k dvom ľuďom na zastávke (ktorá ale nie je naša). Jeden z dvojice sa hneď vzdiali a druhý sa nervózne obzerá. Pýtame sa ho, či nám nevie poradiť. On sa najprv trochu snaží a potom celý v strese hovorí, že nevie a nech sa spýtame niekoho iného a vzďaľuje sa. Okej, toto už naozaj nie je sranda. Vydávame sa na zastávku, na ktorej síce nepíše číslo nášho autobusu avšak je v smere na letisko. Na zastávke sú ďalší čudní ľudia, opití, nadrogovaní, ležiaci na zemi, kľučkujúci pomedzi autá, bezdomovci, vykrikujúci. Naozaj odtiaľto musíme čo najskôr vypadnúť. Každého autobusára, ktorý zastaví sa pýtame : Aeroporto, please ? Aeroporto PLEASE ! Už je to piaty v poradí, ktorý len pokrútil hlavou - Nie. Prichádza ďalší, prosím, prosím nech už je to on. Nie je, ale autobusár nás uisťuje, že čoskoro príde autobus, ktorý na letisko pôjde. A naozaj asi 8. autobus v poradí prikyvuje, že na letisko ide a ukazuje nám aby sme rýchlo nastúpili. Pýtame sa ho na lístky, mávne rukou a hovorí nám "sadnite si, rýchlo si sadnite". Očividne ani on sa necíti veľmi bezpečne a snaží sa aj nás, čo najrýchlejšie dostať do bezpečia. Na google maps sledujeme, kde sme, aby sme správne vystúpili. Autobus zastavuje a žena sediaca za nami sa zrazu ozve "tu je letisko, tu vystupujete". Neskutočne vďační vystupujeme a stres z nás opadá, keď sa vôkol nás pomaličky začnú zhromažďovať aj iní cestovatelia, očividne mieriaci na letisko. Kráčame asi 15 minút až konečne prichádzame na letisku a myslíme si TAK nebezpečenstvo je zažehnané, teraz sa už len ukempiť na letisku, dať si vínko a čakať na lietadlo. Ach, ako sme sa to len mýlili.....

TIP AKO NECESTOVAŤ: Najlepší nápad je prechádzať sa s cennými vecami po večernom Neapole s batožinou, nech je jasné, že ste turisti, ktorí zablúdili. 

Na letisku prelejem vínko do plastovej fľašky (na wecku otváram korok so špirálou, to je jedna z mojich užitočných superskills), aby sme nevyzerali ako najväčší alkáči. Po letisku sa prechádzajú vojaci so samopalmi. Tentokrát v nás však vzbudzujú pokoj a bezpečie. Sedíme v zavretom McDonalde, oddychujeme. Trochu obďaleč leží na lavičke bezdomovec. Nevadí, Konečne je pokoj. Prichádza k nám SBS-kár : "Musíte odísť, letisko sa zatvára. Od 00:00 do 3:30 tu vo vnútri nikto nie sme byť." Neveríme vlastným ušiam. Letisko sa zatvára ? Toto je prvý krát, čo sa s týmto fenoménom stretávame. Čo sa dá robiť, zbierame si veci a bezdomovec nám gestom ukazuje aby sme ho neprezradili, SBS-kár si ho totiž nevšimol. Vychádzame von pred letisko, kde je detské ihrisko, kruhovitý múrik a trávnatá plocha. Ľudia bežia a obsadzujú si najlepšie spoty - šmýkačka na ihrisku, mini-domček na ihrisku. Skrátka detské ihrisko patrí momentálne medzi lukratívnejšie ubytovanie. My si sadáme na trávu a až teraz si všímame budovu s obrovskou obrazovkou (nejaká reklama). Nuž, pravá talianska romantika, takmer ako rande v Ríme- Vyhodení z letiska s vínkom a zvyškom pizze pozeráme na budovu, kde sa premietajú reklamy a časom zaspávame. Okolo 3:00 sa s drkotajúcimi zubami zobúdzam a už len pol hodinku mrznem, kým nám opäť otvoria a my môžeme ďalšie 3 hodinky čakať na naše lietadlo. Náš výlet v Taliansku teda zakončujeme vo veľkom štýle ! 

TIP AKO NECESTOVAŤ: SPANIE na letisku v Neapole počas noci je najväčší luxus, aký si môžeš v Taliansku dopriať !